Klávesové skratky - rozšírené
Preskočiť na obsah
Dnes je 27.03. 2017 | Prihlásiť

Digitálne mesto Gazdovský dvor City monitor Sprievodca Odkaz pre starostu


História

 

Založenie Myjavy a jej rozvoj v 16. a 17. storočí


 

     Myjava ako obec - dedina s poddanskými usadlosťami - bola podľa dostupných prameňov založená v roku 1586. Tento rok uviedol na pamätnej kamennej doske umiestnenej na súčasnom rímskokatolíckom kostole v Myjave, pôvodne evanjelickom chráme, v roku 1701 aj superintendent Daniel Krman ml. Majer Myawa sa však spomína už v roku 1436 ako príslušnosť Čachtického hradu a pod názvom Myjavka - Myjava sa zasa uvádza v roku 1502 v súpise brančského panstva a v listine kráľa Ferdinanda z roku 1547 ako prédium Mijawka. Jej časť - do roku 1980 samostatná obec - Turá Lúka vznikla v roku 1580 ako dedina Turopole, čo dokumentuje aj nápis na súčasnom turolúckom rímskokatolíckom kostole z roku 1610. Z uvedeného teda vyplýva, že oblasť dnešnej Myjavy striedavo patrila panstvám hradov Čachtice a Branč. Jej prvú kolonizačnú vlnu tvorili po bitke pri Moháči v roku 1526 pred Turkami utekajúci obyvatelia z vtedajších južných častí Slovenska, prišelci z Považia a slovenského Pomoravia a druhú vlnu, tzv. valašskú, tvorili zasa obyvatelia z Trenčianskej a Oravskej stolice. Súpis Nitrianskej stolice z roku 1589 uvádza, že na Myjave bolo v tom čase 99 domov, z ktorých sa mala platiť daň, v Turej Lúke bolo domov 108. Mali tu byť spísané všetky sedliacke a želiarske domy, ako aj ostatné domy, ak neboli stavané na spôsob zemianských kúrii a boli obývané. Okrem týchto súpisov je najstarším písomným dokladom o existencii dediny Myjava (Vagyocz et Myawa) donačná listina z roku 1603 vyhotovená pri príležitosti uvedenia Františka Nádašdyho - inak manžela známej "Krvavej grófky" Alžbety Báthoryovej - ostrihomskou kapitulou do držby Čachtického panstva. Nádašdy zároveň obhájil svoj nárok na držbu Myjavy v spore s Nyáryovcami z hradu Branč a po spomínanom roku 1603 sa už podobný problém medzi oboma susediacimi panstvami nevyskytol.

Pamätná tabuľa Daniela Krmana ml. dokumentujúca založenie Myjavy.

Tabuľa Daniela Krmana ml. na dnešnom rímskokatolíckom kostole sv. Štefana v Myjave
spomínajúca založenie Myjavy v roku 1586. Foto: M. Maliarik

     V 17. storočí došlo k deleniu majetku v rámci dedičstva medzi deti Františka Nádašdyho a Alžbety Báthoryovej. Od roku 1617 tak bola Myjava rozdelená na dve časti - na nádašdyovskú a drugethovskú. Z urbárov Čachtického panstva sa dozvedáme, že počet obyvateľov Myjavy v tom čase stále rástol. Z tohto obdobia stojí za zmienku udalosť z 25. novembra 1621, kedy sa kopaničiari museli brániť nemeckým a kozáckym vojskám vo veži kostola. Myjavčania sa totiž zapojili do Bethlenovho povstania a podnikli úspešný útok na oddiel poľských kozákov pri Rohatci. Pomsta na seba nenechala dlho čakať. Kozáci vedení krnovským kniežaťom pritiahli 24. novembra 1621 na Turú Lúku, kde prespali. Turolúčania tak stihli včas varovať Myjavčanov a tí sa rozhodli brániť. Samotný boj, pri ktorom padlo asi 80 Myjavčanov i samotné krnovské knieža, sa spomína aj v dobovej básni (piesni) Myjava a kozáci. Vojaci bitku vyhrali, kostol, faru a domy vypálili, Myjavu spustošili a odtiahli. Na obnovu zničených častí panstva, teda aj Myjavy, dostal Pavel Nádašdy v roku 1625 od svojej manželky Judity Révayovej 60 000 zlatých.
    Obyvateľstvo Myjavy bolo v 17. storočí v podstate roľnícke, zaoberalo sa obrábaním pôdy a chovom dobytka, koní či oviec. Existujúce remeslá vtedy ešte neslúžili pre trh, ale najmä pre potreby domácich osídlencov. Napríklad v urbári z roku 1617 sa spomínajú ľudia venujúci sa kováčstvu, kolárstvu, obuvníctvu, mäsiarstvu, mlynárstvu, korytárstvu či tkáčstvu. V súpisoch z polovice 17. storočia je v Myjave uvedených 27 remeselníkov a prvý cech - kožušnícky (blanársky) - tu bol založený v roku 1676. V roku 1661 bolo v nádašdyovskej časti Myjavy 37 sedliakov (usadlostí), 62 starých a 33 nových želiarov, 36 želiarov bývajúcich v iných domoch a 13 rodín, ktoré nemali domy v dedine, ale bývali na kopaniciach. Z drugethovskej časti Myjavy sa porovnateľné dokumenty v rovnakom období nezachovali. 

 

Obdobie náboženskej intolerancie


 

     Búrlivé roky 17. storočia boli poznačené nielen povstaniami a bojmi, ale aj protireformačným úsilím a odoberaním kostolov evanjelikom. Nevyhla sa tomu ani Myjava. V roku 1643 prestúpil na katolícku vieru držiteľ Čachtického panstva František Nádašdy ml., ktorý si vzal za manželku dcéru palatína Mikuláša Esterházyho Annu Esterházyovú. V dôsledku toho došlo v Myjave k odchodu evanjelického a príchodu katolíckeho farára. Práve odoberanie kostolov bolo jednou z príčin povstania sedmohradského kniežaťa Juraja Rákocziho proti Habsburgovcom v roku 1644. No už o rok na to uzavreli cisár s Rákoczim mier a v roku 1646 bol vydaný ochranný list, ktorý prikazoval vrátiť myjavský kostol s farou a príslušnosťami späť evanjelickým veriacim. Situácia sa opäť začala meniť po nástupe nového panovníka Leopolda I., kedy katolícki feudáli začali ostrejšie vystupovať proti evanjelikom. Na príkaz Františka Nádašdyho ml. musel z Myjavy odísť Daniel Krman st., ktorí sa na krátko uchýlil na Turú Lúku a potom do Bobota v Trenčianskej stolici. Nádašdy mladší sa neskôr zaplietol do Wesselényiho sprisahania proti Habsburgovcom, za čo bol vo Viedni sťatý, ale pomery v Čachtickom panstve sa neuvoľnili a kostol už evanjelikom vrátený nebol. Práve naopak. Náboženská nesloboda pokračovala a z tohto obdobia je známa udalosť s názvom Turolúcka vzbura. Tá sa odohrala 14. júla 1672 v Turej Lúke, kedy sa Turolúčania a obyvatelia neďalekého Bukovca rozhodli brániť svoj kostol pred odobratím so zbraňou v ruke. Postavili sa na odpor sprievodu veľkovaradínskeho biskupa Juraja Bársonyho, ktorý na území ostrihomskej a nitrianskej diecézy vizitoval majetok všetkých cirkví a v boji zabili biskupovho brata, pronotára Jána Bársonyho a ďalších členov sprievodu zranili. Súd v tejto záležitosti zasadol 5. septembra 1672 v Sobotišti a jeho výsledkom bola poprava 12-tich evanjelikov na vrchu Hrajky v Turej Lúke, kde dnes nájdeme pamätník venovaný tejto udalosti. Náboženská intolerancia aj v ďalších rokoch vyvolala veľa nepokojov v kraji (Senická vzbura, vypálenie dedín vojskom Arnošta Strahemberga a chorvátskymi kompániami plukovníka Collalda, vyvraždenie katolíckych kňazov v Myjave, Turej Lúke a Brezovej a podobne) až napokon prerástla do Thökölyho povstania proti cisárovi. K náprave pomerov prišlo až po vydaní tolerančného patentu cisárom Jozefom II. 13. októbra 1781, na čo Myjavčania reagovali výstavbou nového kostola, ktorého základy boli položené 21. apríla 1784 a dokončený a vysvätený bol 8. novembra 1785. Veža - dnes známa aj ako Myjavská veža - bola k nemu pristavaná až v rokoch 1854 - 1856. Meria 67 metrov a kríž na jej vrchole je vysoký 7 metrov.

Výjav zo skalického kostola zachytávajúci Turolúcku vzburu.

Výjav z kostola v Skalici, ktorý má zachytávať Turolúcku vzburu. zdroj: archív MsÚ Myjava

Pamätník popravených evanjelikov na vrchu Hrajky.

Pamätník popravených evanjelikov na vrchu Hrajky nad myjavskou časťou Turá Lúka. Foto: P. Kuric

     Vráťme sa však ešte do roku 1663, kedy vznikol ozbrojený konflikt medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou. Turecké vojská po svojom presune z Istanbulu k severnej strane Dunaja začali obliehať Nové Zámky a na pomoc im prišli Tatári z Krymu. Tí však podnikali aj výpady hlboko do územia dnešného Slovenska. 5. septembra 1663 tak po prvý raz prepadli aj Myjavu a Turú Lúku, ďalšie vpády nasledovali 16. septembra a 10. októbra toho istého roku. Daniel Krman ml. vo svojich spisoch uvádza, že Tatári vtedy z Myjavy odvliekli 707 ľudí a niektorých priamo v dedine postínali. Myjava bola po týchto udalostiach tak spustošená, že v jeseni 1663 nedokázala odviesť služobnosti svojim pánom.
   Napriek všetkým nepriaznivým dejinným udalostiam počet obyvateľov Myjavy naďalej rástol a z celokrajinského uhorského súpisu obyvateľstva vykonanom v roku 1828 vyplýva, že v Myjave vtedy žilo 1625 hláv rodín a stálo tu 1103 domov, z ktorých sa platila daň. Bolo tu 88 sedliakov, 1319 želiarov, 153 podželiarov - želiarov bez domov, 82 remeselníkov a jeden obchodník. Z remeselníckych majstrov mala Myjava 35 pytlikárov, 21 mlynárov, 11 mäsiarov, jedného pekára, jedného debnára, štyroch kováčov, jedného gombikára, dvoch kožušníkov, po jednom majstrovi remesla stolárskeho, remenárskeho, krajčírskeho, garbiarskeho, klobučníckeho a jedného výrobcu borovičky. Myjavčania vtedy chovali 120 volov, 1442 kráv, 235 jalovíc a býčkov, 365 koní, 3064 oviec a 69 ošípaných.

 

Národné obrodenie a revolučné roky 1848 - 1849


 

     Významným obdobím v dejinách Myjavy je národné obrodenie v 18. a 19. storočí a zvlášť potom udalosti meruôsmych rokov, ktorými sa "kopaničiarska metropola" významne zapísala do slovenskej histórie. Uhorsko ako také bolo od svojho počiatku mnohonárodnostným štátnym zriadením, no v 90-tych rokoch 18. storočia sa začala do popredia tlačiť vysoká šľachta s maďarským pôvodom. Tá presadila balík zákonov vo svoj prospech a napríklad zákon z rokov 1790 - 1791 zaviedol maďarčinu ako mimoriadny predmet do všetkých stredných a vyšších škôl v Uhorsku, čiže aj na území Slovenska. Pod vplyvom týchto politických ťahov začala získavať na význame národnostná otázka, keď viaceré národy pocítili potrebu sebaurčenia a začali sa hlásiť o svoje práva. Samozrejme, medzi nimi aj Slováci. Už v prvej generácii slovenských národných buditeľov nachádzame myjavského rodáka - rechtora, farára a novinára - Jána Vyskydenského, ďalej evanjelického farára Samuela Kolényho, učiteľa Pavla Jakuboviča, básnika Jána Trokana a ďalších. Život v národnostnom duchu sa začal v Myjave vzmáhať aj zásluhou Jozefa Miloslava Hurbana, kaplána v Brezovej pod Bradlom a farára v Hlbokom. A práve na fare v Hlbokom prišlo v roku 1843 k stretnutiu Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu, na ktorom sa rozhodli uzákoniť novú spisovnú slovenčinu založenú na stredoslovenskom nárečí a nazvanú tiež Štúrova slovenčina. Vznikla tak možnosť zjednotiť evanjelikov a katolíkov na základe nového spisovného jazyka a upevniť národnú jednotu. Výsledkom týchto snáh bolo vypracovanie Žiadostí slovenského národa - programu so 14. bodmi, ktorý bol predstavený 10. mája 1848 na celonárodnej porade v Liptovskom Mikuláši. Maďarská vláda následne zareagovala na vývoj situácie vydaním zatykača na Hurbana, Hodžu a Štúra, ktorým sa však podarilo ujsť na Moravu a do Čiech a 2. júna 1848 sa v Prahe zúčastnili na Slovanskom zjazde. A tu už treba hľadať zárodok Slovenskej národnej rady, ktorá sa oficiálne konštituovala 16. septembra 1848 vo Viedni. Politické záležitosti v nej mali na starosti Hurban, Hodža a Štúr, vojenské Bedřich Bloudek, František Zach a Janeček a dvomi tajomníkmi sa stali Bohuš Nosák a Daniel Jaroslav Bórik.

Dom Anny Kolényovej v Myjave, kde po prvý raz zasadala Prvá Slovenská národná rada.

Dom Anny Kolényovej v Myjave, v ktorom po prvý raz zasadala Prvá Slovenská národná rada.
Dnes súčasť Slovenského národného múzea - Múzea Slovenských národných rád v Myjave.
zdroj: archív MsÚ Myjava

 

Ospravedlňujeme sa, no pokračovanie textu o histórií Myjavy pre vás ešte len pripravujeme.

 

 Významné osobnosti Myjavy a Turej Lúky


 

  • Štefan Bednár (1909 - 1976) - Publicista a akademický maliar, priamy účastník Slovenského národného povstania. Na konci II. svetovej vojny bol väznený.
  • Ján Bradáč (1884 - 1977) - Zberateľ a autor náboženských piesní, autor prvej časti knihy História krajanov v USA. Bolo spoluzakladateľom Múzea Slovenských národných rád v Myjave. Z jeho denníkov, ktoré si viedol, čerpáme poznatky o histórii Myjavy dodnes.
  • Dr. Ján Samuel Bradáč (1889 - ?) - Doktor teológie a evanjelický farár vo Whitingu, štát Indiana, USA. Tajomník Slovenskej ligy v Amerike vyznamenaný československým štátnym vyznamenaním - Rádom bieleho leva. Počas II. svetovej vojny zastával funkciu tajomníka Československej národnej rady v USA a bol predsedom Národného zväzu slovenských evanjelikov.
  • Ján Cádra (1882 - 1927) - Prekladateľ, publicista a propagátor slovenského umenia. Bol spolupracovníkom švajčiarskeho estéta, teoretika umenia a zástancu Slovákov W. Rittera.
  • Gen. in memoriam Ján Černek (1896 - 1977) - Legionár z I. svetovej vojny, účastník bojov v Alsasku a na Hindenburgovej línii. Počas II. svetovej vojny bol veliteľom 6. taktickej skupiny Slovenského národného povstania, získal vysoké vojenské vyznamenania. Po roku 1948 ho degradovali a prenasledovali.
  • Martin Čunderlík (1806 - 1862) - Rímskokatolícky farár, dekan myjavského dištriktu. Bol národovcom a podporil memorandové zhromaždenie v Martine v roku 1861.
  • Samko Dudík (1880 - 1967) - Legendárny myjavský primáš, ktorého meno dnes nesie myjavský kultúrny dom. Svojim herným štýlom sa preslávil i v zahraničí, na pozvanie M. R. Štefánika bol uvedený do pražského kultúrneho života. Bol zástancom česko-slovenskej vzájomnosti.
  • Univ. prof. Karol Goláň (1885 - 1961) - Zať kníhtlačiara Daniela Pažického a spoluvydavateľ historickej literatúry. V Myjave pôsobil ako učiteľ na meštianskej škole a bol profesorom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Pavel Hajnóczy (1826 - 1893) - Evanjelický kaplán a farár, stúpenec J . M. Hurbana, ktorého zásluhou bola postavená veža evanjelického kostola - Myjavská veža. V roku 1861 po podpore memorandového zasadnutia v Martine bol prouhorskými prívržencami odstránený z fary i z Myjavy.
  • Samuel Jurenka - Slovenský dobrovoľník a kapitán počas povstania v roku 1848, turolúcky a brezovský notár. Jeho dcéra Albertína Jurenková bola matkou M. R. Štefánika.
  • Dušan Jurkovič (1868 - 1947) - Brat Vladimíra Jurkoviča, významný slovenský architekt a autor mohyly gen.M. R. Štefánika na Bradle.
  • Vladimír Jurkovič (1865 - 1943) - Bratranec Svetozára Hurbana Vajanského, evanjelický kňaz, publicista, národovec a administrátor Západného dištriktu.
  • Ján Klempa (1849 - 1911) - V Myjave pôsobil ako advokát, bol zakladateľom významného slovenského Meštianskeho čítacieho spolku a stúpencom národovcov.
  • Martin Kiška (1811 - 1885) - Rímskokatolícky farár pôsobiaci v Myjave v rokoch 1848 až 1885. Bol publicistom, národovcom a priateľom J . M. Hurbana a Ľ. Štúra. Spolu s myjavským evanjelickým farárom Pavlom Hajnóczym podporil listom memorandové zasadnutie v Martine.
  • JUDr. Štefan Kočvara (1896 - 1973) - Právnik a politik, v hodnosti poručíka velil slovenským dobrovoľníkom oslobodzujúcich Spiš, Šariš a Košice. Účastník odboja počas II. svetovej vojny a po roku 1945 poslanec Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Neskôr sa stal podpredsedom vlády ČSR a v roku 1948 emigroval do USA.
  • Samuel Kolény (1788 - 1837) - Jeden z prvých národných buditeľov v myjavskom kraji. Jeho žena Anna Kolényová poskytla v roku 1848 svoj dom pre sídlo prvej Slovenskej národnej rady, ktorý zároveň slúžil ako ako hlavný stan povstania Slovákov proti útlaku a maďarizácii.
  • Daniel Krman ml. (1663 - 1740) - Evanjelický kňaz, literát a jazykovedec. Bol spoluatorom prekladu Biblie, prívržencom Františka Rákócziho II. a vyslancom ružomberskej synody k švédskemu kráľovi Karolovi XII. počas jeho vojnového ťaženia v Rusku. Ako farár pôsobil v Myjave v rokoch 1690 - 1699, 1701 - 1704 a 1711 - 1729. Bol prenasledovaný pre svoju vieru a od roku 1729 ho na príkaz kráľa Karola VI. doživotne uväznili na Bratislavskom hrade. O jeho prepustenie sa márne pokúšali i pruský kráľ Fridrich Wilhelm a ruská cárovná Anna.
  • Daniel Krman st. (1624 - 1687) - Evanjelický farár, publicista, otec superintendenta Daniela Krmana ml.
  • Ján Krman (1630 - 1663) - Brat Daniela Krmana st., učiteľ, publicista a senior prešovského kolégia. V Myjave pôsobil ako evanjelický farár v rokoch 1658 - 1663.
  • JUDr. Ivan Krno (1891 - 1961) - Absolvent univerzity v Sorboni, odborný účastník mierovej konferencie v Paríži v rokoch 1919 - 1920, ktorý bol prítomný i pri podpise Trianonskej zmluvy. Od roku 1928 bol zástupcom Československa na sekretariáte Spoločnosti národov v Ženeve a o päť rokov neskôr aj vyslancom pri arbitrážnom súde a Medzinárodnom súdnom tribunáli v Haagu. Spolutvorca charty OSN v San Franciscu a v rokoch 1946 až 1952 právny poradca generálneho tajomníka OSN T. Lieho.
  • JUDr. Ján Krno (1862 - 1926) - V Myjave pôsobil ako advokát, bol národovcom, zakladateľom a prvým predsedom Myjavskej banky.
  • Pavel Lacko (1882 - 1973) - V Myjave pôsobil ako evanjelický kaplán a farár. Zaslúžil sa významnou mierou o rozvoj národného a kultúrno-osvetového života.
  • Anna Lacková (1898 - 1988) - Spisovateľka a autorka hurbanovskej trilógie Anička Jurkovičová, Z čírej lásky a románu Horkou šlupkou k sladkému jadru. 
  • Ján Maliarik (1869 - 1946) - Evanjelický kňaz a filozof, ktorý zastával názor náboženského univerzalizmu a celozemského univerzálneho štátu. Bol sprievodcom spisovateľa Julesa Vernea po Slovensku. Počas I. svetovej vojny bol uväznený a svojimi pacifistickými názormi si vyslúžil prívlastok "slovenský Gándhí".
  • Milan Mareček (1923 - 1945) - Publicista a básnik, predseda Združenia evanjelickej mládeže na Myjave. Aktívny účastník odboja a partizán v II. svetove vojne. Umučili a zavraždili ho nacisti v Novom Meste nad Váhom.
  • JUDr. Ivan Markovič (1888 - 1944) - Legionár, v roku 1918 tajomník Národnej rady československej v Paríži a člen revolučného Národného zhromaždenia, šéfredaktor časopisu Prúdy. Zastával niekoľko politických funkcii. V rokoch 1920 - 1925  a 1929 - 1939 bol poslancom parlamentu, v roku 1920 bol ministrom národnej obrany, v roku 1922 ministrom unifikácie práva a v rokoch 1924 - 1925 ministrom školstva a národnej osvety. V roku 1935 bol prvým podpredsedom poslanekej snemovne. V roku 1939 ho zatklo Gestapo a napokon zahynul v koncentračnom tábore Buchenwald.
  • Daniel Pažický (1881 - 1967) - Národovec, vydavateľ a publicista. Majiteľ významnej slovenskej tlačiarne, korá bola práve v Myjave.
  • Jozef Petrovič (1814 - 1843) - Rímskokatolícky farár, literát, prekladateľ a básnik publikujúci pod pseudonymom Jozef Ujlackí. Bol spolupracovníkom Jána Hollého, spracoval jeho životopis a preložil jeho dielo do nemčiny.
  • Ľudovít Karol Semian (1817 - 1891) - Evanjelický kaplán, tajomník Slovenskej národnej rady počas povstania a notár revolučného predstavenstva obce. Bol veliteľom myjavskej posádky po presune povstalcov na Brezovú pod Bradlom a zúčastnil sa na bitke pri Budatíne.
  • Štefan Šebesta (1912 - 1994) - Priamy účastník Slovenského národného povstania a člen protifašistického hnutia. Po roku 1945 bol poslancom Národného zhromaždenia a podpredsedom Zboru povereníkov. Vytvoril koncepciu riadenia ekonomiky Slovenska z vlastného centra a v roku 1958 ho pražskí centralisti odvolali z funkcie. V roku 1968 bol rehabilitovaný a stal sa ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Neskôr zastával post ministra výstavby a techniky a aj vďaka nemu začal napredovať rozvoj Myjavy. V roku 1970 ho zbavili všetkých funkcii. Rehabilitovaný bol po druhý raz v roku 1990.
  • Michal Šimonovič (1874 - 1919) - Otec spisovateľky Zuzky Zgurišky, vlastným menom Ľudmily Šimonovičovej. Bol učiteľom, publicistom a za jeho národné presvedčenie ho úrady prenasledovali. Mal zásluhy pri rozvoji kultúrneho a hospodárskeho života.
  • Albertína Štefániková, rod. Jurenková (1853 - 1928) - Dcéra myjavského rodáka, turolúckeho notára Samuela Jurenku. Matka gen. M. R. Štefánika.
  • Ján Trokan (1810 - 1894) - Evanjelický kňaz, publicista, literát, národovec a príslušník štúrovskej generácie. V Myjave pôsobil ako kaplán, neskôr bol farárom v Kostolnom.
  • Peter Tvrdý (1850 - 1935) - Lexikológ, filológ a prekladateľ. Ako prenasledovaný za svoje národné presvedčenie sa uchýlil do Ruska, kde pôsobil ako profesor v Azove, Chersone a Jerevane. Bol školským inšpektorom a radcom. Od roku 1927 žil u svojho príbuzného, rímskokatolíckeho farára A. Tvrdého na myjavskej fare, kde vznikli jeho najvýznamnejšie práce. Dnes nám ho pripomína pamätná tabuľa umiestnená na budove rímskokatolíckej fary.
  • prof. PhDr. Branislav Varsik, Dr. Sc. (1904 - 1994) - Brat legionára Pavla Varsika. Významný slovenský historik, nositeľ vysokých štátnych vyznamenaní, Striebornej a Zlatej medialy Slovenskej akadémie vied.
  • Pavel Varsik (1891 - 1939) - Legionár a poručík srbskej armády, držiteľ vysokých vojenských vyznamenaní Srbska, Rumunska a Ruska. Pôsobil pri Československej národnej rade v Paríži a bol členom kabinetu ministra pre správu Slovenska - Dr. Vavra Šrobára.
  • Karol Viest (1844 - 1903) - Profesor na gymnáziu v Revúcej, ktorý po jeho rozpustení pôsobil v rokoch 1876 - 1901 v Myjave ako učiteľ na evanjelickej škole. Zaslúžil sa o rozvoj vzdelanosti a národného cítenia.
  • Ján Vyskydenský (1761 - 1834) - Evanjelický kňaz, publicista a redaktor Pressburger Zeitung - Bratislavských novín.
  • Zuzka Zguriška (1900 - 1984) - Známa spisovateľka, ktorá svoje diela venovala životu v myjavskom kraji. Zuzka Zguriška bol len jej pseudonym, vlastným menom sa volala Ľudmila Šimonovičová. Bola dcérou myjavského učiteľa, publicistu a národovca Michala Šimonoviča.

Zdroj:

  • Dugáček Michal, Gálik Ján: Myjava, Obzor n. p., Bratislava, 1985
  • Grófová, Tatiana: Štefánikova magistrála, R.G.T. PRESS, s. r. o., Banská Bystrica, 2006
  • Gálik, Ján: Myjava v obrazoch histórie, Neografia a. s.. Martin, 2010
  • Landová, Blanka: 160. výročie vzniku Prvej Slovenskej národnej rady 1848 - 2008, leták, Myjava, 2008

Dom Anny Kolényovej v Myjave, kde po prvý raz zasadala Prvá Slovenská národná rada. Výjav z kostola v Skalici, ktorý má zachytávať Turolúcku vzburu. Pamätník popravených evanjelikov po Turolúckej vzbure na vrchu Hrajky. Tabuľa Daniela Krmana ml. na súčasnom rímskokatolíckom kostole spomínajúca založenie Myjavy v roku 1586.

Dôležité oznamy
Kalendár podujatí
Marec 2017
PUSŠPSN
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
28293031  
Zoznam podujatí

Anketa
Čo považujete momentálne za najdôležitejšie pre spokojný občiansky život v Myjave?








Všetky ankety

Štatistiky
Počet návštev
Online6
Dnes  582
Mesiac  23228
Celkovo91175

Myjava naživo
Myjava naživo

Odporúčame