Klávesové skratky - rozšírené
Preskočiť na obsah
Dnes je 25.07. 2017 | Prihlásiť

Digitálne mesto Gazdovský dvor City monitor Sprievodca Odkaz pre starostu

Počasie
Mapa mesta
Mapa Myjavy
Fotogaléria
galeria

Múzeá, pamiatky a zaujímavosti

 

Múzeá a pamätné izby


 

SNM - Múzeum SNR v Myjave


dom anny kolenyovej

     Priamo v Myjave sa nachádza Múzeum Slovenských národných rád so sídlom na Štúrovej ulici, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry Slovenského národného múzea. Jeho súčasťou je dom Anny Kolényovej, kde v roku 1848 zasadala Prvá Slovenská národná rada pod vedením J. M. Hurbana, M. M. Hodžu a Ľ.Štúra. Hlavná expozícia múzea je zameraná na dejiny samostatnosti slovenského národa, na jeho boj o sebaurčenie a vlastnú štátnosť i na udalosti meruôsmych rokov ako takých. Ďalšie výstavy sú venované kultúrnym tradíciam Myjavy - ľudovému bývaniu, podbradlansko-podjavorinskému regiónu a je tu i galéria známeho maliara Štefana Bednára. Okrem toho myjavské múzeum pravidelne usporadúva príležitostné výstavy s rôznym tematickým zameraním a pre všetky vekové kategórie. Každoročne sa múzeum zapája do organizácie Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA a tiež do celoslovenského programu Noc múzeí a galérií. Múzeum je štandardne otvorené v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 h, počas letných mesiacov ho možno navštíviť aj v sobotu od 8.00 do 16.00 h. Vždy v prvú nedeľu v mesiaci je vstup do múzea bezplatný, otváracie hodiny sú rovnaké. Viac informácií nájdete na webovej stránke múzea: http://www.snm.sk/?muzeum-snr-uvodna-stranka

SNM - Múzeum gen. M. R. Štefánika v Košariskách


muzeum gen m r stefanika     Múzeum v rodnej obci velikána slovenských dejín gen. Štefánika je pracoviskom myjavského múzea a organizačnou zložkou Slovenského národného múzea. Nájdeme ho v Štefánikovom rodnom dome v Košariskách, kde vzniklo v roku 1990. V roku 2005 tu bola pripravená nová expozícia s memoriálym charakterom, ktorej úlohou je priblížiť všetkým návštevníkom atmosféru veľkého sveta, v ktorom sa Štefánik ako politik, vojak, bádateľ, dobrodruh a hvezdár pohyboval. Výstavu dotvárajú takmer dve stovky osobných Štefánikových predmetov pochádzajúcich z jeho ciest alebo parížskeho bytu. Aj prostredníctvom týchto artefaktov sa Milan Rastislav Štefánik po dlhých rokoch vrátil domov, do rodného kraja pod Bradlo. Múzeum je celoročne otvorené v utorok až nedeľu od 8.30 do 16.30 h. Vždy v prvú nedeľu v mesiaci je vstup bezplatný. Viac informácií nájdete na webovej stránke múzea: http://www.snm.sk/?muzeum-m-r-stefanika-uvodna-stranka.

Gazdovský dvor, Myjava - Turá Lúka


gazdovsky dvor tura luka     Gazdovský dvor sa nachádza v myjavskej mestskej časti Turá Lúka pri evanjelickom chráme Božom a blízkom parčíku. Stojí na mieste, kde bol pôvodný gazdovský dvor aj v 19. storočí. Zrekonštruovaný objekt prezentuje tradičné formy života, bývania, tradícií a zvyklostí poľnohospodárskej usadlosti v myjavskom regióne. Zariadené vnútorné priestory domu a hospodárske budovy so živými zvieratami dopĺňa napríklad výstava krojov, sušiareň ovocia či chlebová pec. Otváracie hodiny sú od 30. 4. do  1. 11. v utorok až piatok od 10.00 do 19.00 h, počas víkendu od 14.00 do 19.00 h. Od 1. 11. do 30. 4. býva otvorené len do 16.00 h. Gazdovský dvor je počas roka súčasťou viacerých podujatí ľudovej kultúry. Napríklad Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA, Dožinkov, Dní sliviek, pásiem veľkonočných či vianočných zvykov pre deti a študentov... Gazdovský dvor možno využiť aj na organizovanie súkromných podujatí - svadieb, osláv, posedení a tiež na krátkodobé ubytovanie. Zariadenie je súčasťou Kopaničiarskej ovocno-destilátovej cesty.

Mestské múzeum v Starej Turej


     Mestské múzeum v Starej Turej je od Myjavy vzidalené 10 km. Otvorili ho v roku 1976 ako izbu revolučných tradícií v priestoroch bývalej rímskokatolíckej školy. Dnes múzeum sídli v Dome kultúry Javorina v Starej Turej a zameriava sa predovšetkým na históriu mestečka. V múzeu si môžeme pozrieť vystavené exponáty z obdobia I. a II. svetovej vojny a Slovenského národného povstania. Sú tu mestské privilégiá mestečka, dokumenty o rozvoji cechov a obchodu, najmä drobnej drevárskej výroby miestnych obyvateľov. Expozícia je venovaná aj histórii podniku Chirana, ktorý sa preslávil výrobou zdravotníckej techniky.

Železničné múzeum Stará Turá


zeleznicne muzeum stara tura     Jedinečné múzeum situované v priestoroch železničnej stanice v Starej Turej približuje návštevníkom históriu miestnej medzinárodnej trate vedúcej z Veselí nad Moravou do Nového Mesta nad Váhom. Vzniklo v roku 2008 za účelom záchrany artefaktov železničnej histórie a ich zachovania pre budúce generácie. Svoje aktivity múzeum zameriava najmä na zhromažďovanie historického materiálu, zbierkových predmetov, reštaurátorské práce, vystavovanie exponátov a usporadúvanie podujatí s tým súvisiacich. Najvzácnejším predmetom múzea je nástenný železničný telefón z roku 1909, ktorý scénou vo svojom filme Přednosta stanice preslávil český komik Vlasta Burian. V budúcnosti, po rekonštrukcii budovy stanice, by sa malo múzeum presťahovať do väčších priestorov bývalého staničného skladu. Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke múzea: http://www.zmst.wz.sk/.

Vrbovčianska izba, Vrbovce


     V obci Vrbovce kúsok od Myjavy v smere na Moravu sa nachádza pôvodná Vrbovčianska izba s dobovým zariadením. Otvorená bola po prvý raz v roku 2001 a svojim návštevníkom ponúka možnosť pozrieť si expozíciu ľudového bývania, remesiel, pracovného i sviatočného kroja a veľa ďalších vystavených predmetov. Tieto vo výstave zachytené kultúrne tradície, zvyky a piesne, ich jedinečnosť, krása a rozmanitosť dotvárajú kolirit kopaničiarskej obce a zanechajú množstvo dojmov a zážitkov v každom, kto sem zavíta.

Pamätná izba Ľudmily Podjavorinskej, Bzince pod Javorinou


     Pamätná izba v Bzinciach pod Javorinou asi 20 km od Myjavy sa nachádza v rodnom dome známej slovenskej spisovateľky Ľudmily Riznerovej-Podjavorinskej. Je samozrejme venovaná najmä životu a dielu našej národnej umelkyne, ale nájdeme tu aj prezentáciu tradičnej kultúry rázovitej obce podjavorinského kraja, ktorou Bzince sú. Tvorba Ľudmily Podjavorinskej je veselá a humorná. Medzi jej najznámejšie diela patria rozprávky Zajko Bojko, Čin-čin alebo Medový hrniec. Okrem kníh pravidelne publikovala aj v detských časopisoch.

Rodný dom Samuela Štúra, Lubina


     Múzeum v obci Lubina pri Starej Turej predstavuje typický dvojgeneračný dom s výškou, v ktorom sa narodil Samuel Štúr, otec národného buditeľa Ľudovíta Štúra. Dom patrí medzi kultúrne pamiatky a návštevníkom ponúka štyri expozície. V prvej časti múzeum predstavuje hosťom život Štúrovcov a Holubyovcov. Druhá výstava je venovaná histórii, architektúre, zvykom a tradíciám samotnej Lubiny. Ďalšie expozície sú zamerané na vojnové obdobia a Slovenské národné povstanie. Najvzácnejším artefaktom tohto múzea je kniha kázní stará viac ako 400 rokov.

 

Sedem divov kopaničiarskeho regiónu


 

     V júli 2013 vyhlásila Miestna akčná skupina Kopaničiarsky región (MAS) verejnú anketu s názvom Sedem divov kopaničiarskeho regiónu. Zapojilo sa do nej 3211 hlasujúcich, ktorí z 23 návrhov vybrali sedem najvýznamnejších aktrakcii regiónu, ktoré stojí za to navštíviť, vidieť, počuť, zažiť či ochutnať. Ak na svojich potulkách Slovenskom zavítate práve do slovensko-moravského pohraničia, určite by ste na kopaniciach a v okolí Myjavy nemali vynechať nasledovné zaujímavosti:

1. Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle, Brezová pod Bradlom (456 hlasov)


Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle     Monumentálne dielo architekta Dušana S. Jurkoviča, kde spočinul velikán česko-slovenských i európskych dejín a rodák z neďalekých Košarísk, gen. M. R. Štefánik, nájdete na najvyššom vrchu Myjavskej pahorkatiny, na Bradle (544 m n. m.). Týči sa nad mestom Brezová pod Bradlom a je zapísaná do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva. Postavili ju v rokoch 1927 - 1928, pričom jej výstavba trvala 280 dní. Mohyla je dlhá 96 metrov, široká 70 metrov a štyri obelisky na nej sú vysoké 12,5 metra. Na jej vybudovanie bola vtedy vyhlásená verejná zbierka, ktorá vyniesla dva milióny korún. Mohyla bola slávnostne sprístupnená 23. septembra 1928 a stala sa symbolom samostatnosti a slobody slovenského národa. Každoročne sa tu v máji konajú regionálne i celoslovenské pietne spomieky pri príležitosti tragického Štefánikovho úmrtia.

2. Veľká Javorina - Holubyho chata (334 hlasov)


Jesenný pohľad na Veľkú Javorinu     Veľká Javorina je svojou nadmorskou výškou 970 m najvyšším vrchom Bielych Karpát. Prechádza ňou štátna hranica Českej a Slovenskej republiky, ktoré kedysi tvorili spoločný štát a aj preto je symbolom česko-slovenskej vzájomnosti. Každoročne v júli sa tu konajú Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov. Veľká Javorina nachádzajúca sa v chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty je obľúbeným turistickým a cykloturistickým cieľom. V zime navyše ponúka možnosť lyžovačky. Miestna zjazdovka má tri vleky. Leží na významnej turistickej trase - Ceste SNP. Pri jej vrchole sa nachádza horská chata - Holubyho chata. Svoje meno dostala po lubinskom rodákovi, Jozefovi Ľudovítovi Holubym. Ten bol členom Československej akadémie vied, zástancom česko-slovenskej vzájomnosti, botanikom i etnografom, ktorý svoju pozornosť venoval najmä tunajšiemu kraju a zvlášť Bošáckej doline. Chata má kapacitu 27 lôžok, do reštaurácie sa zmestí 70 hostí.

3. Kopaničiarska slivovica a slivky (318 hlasov)


Destilačná súprava     Slivky a slivovica ku kopaniciam neodmysliteľne patria a sú doslova ich symbolom. Tunajší región má silnú ovocinársku tradíciu, pestovaniu a spracovávaniu ovocia sa tu venujú miestni obyvatelia dodnes a vo veľkej miere. Medzi bežné konzervovacie techniky patrilo a patrí sušenie ovocia, varenie lekváru, pálenie destilátu a od polovice 20. storočia i zaváranie. V 19. storočí sa v myjavskom regióne rozšírilo pestovanie tzv. bystrických sliviek, ktoré sú odolnejšie voči chorobe šárka slivková a sú vhodné ako na priamu konzumáciu, tak na ďalšie spracovanie spôsobmi, ktoré sme už vymenovali. Za typickú a tradičnú slivovicu sa na myjavsku považuje destilát vypálený z kvasu bystrických sliviek. Okrem nich sa u pestovateľov tešia obľube aj durandzie, belice, či ringloty. No a keď už hovoríme o destilátoch, na kopaniciach bežne natrafíte aj na jabĺčkovicu, hruškovicu či marhuľovicu.

4. Folklór - Medzinárodný folklórny festival Myjava (295 hlasov)


FS Kopaničiar z Myjavy     Kopaničiarsky región je známy svojimi folklórnymi tradíciami, ktoré v majstroch ľudovej umeleckej výroby a členoch folklórnych súborov a skupín žijú dodnes. A nielen v nich. Uchovávanie a šírenie kultúrneho dedičstva predkov, ich hudobných, tanečných, speváckych a remeselných zvykov pretrvalo v miestnych obyvateľoch do súčasných dní. Len v Myjave dnes aktívne pôsobí päť folklórnych súborov: FS Kopaničiar, DFS Kopaničiarik, FSK Kopa, FSk Kýčer z Turej Lúky a rómsky súbor Khamoro. Ďalšie skupiny zložené z malých detí fungujú v rámci záujmovej činnosti na miestnych základných školách. Vrcholom folklórneho diania je každoročne júnový Medzinárodný folklórny festival Myjava. Ten patrí spolu s Detvou a Východnou medzi tri najväčšie a najvýznamnejšie folklórne festivaly na Slovensku. Štyri dni plné hudby, tanca, spevu a zábavy. Desiatky scénických a nescénickcýh programov, jedinečné mestečko MY-A-VY, pravidelne okolo 1400 účinkujúcich a tisíce návštevníkov. To je Myjava.

5. Myjavská veža - veža evanjelického a. v. chrámu Božieho v Myjave (177 hlasov)


Veža evanjelického chrámu Božieho - Myjavská veža     O výstavbu symbolu Myjavy sa zaslúžil miestny evanjelický farár Pavol Hajnóczy. Vežu k už existujúcemu tolerančnému chrámu z roku 1785 začali stavať na základe plánov trnavského staviteľa Voglera a hodonínskeho tesára Hollana v máji 1854. Je vysoká 67 metrov, sedem metrový kríž na ňu osadili v októbri 1855. Posviacka veže sa uskutočnila 8. novembra 1856. Vežové hodiny vtedy zostavil náturista Pavel Talo. Veža ukrýva tri zvony. Najväčší s váhou 1450 kg nesie meno M. R. Štefánika, stredný má meno kňaza Jána Plachtu a váži 800 kg a malý, vážiaci 600 kg, bol pomenovaný po superintendantovi Danielovi Krmanovi. V roku 1982 bola veža rekonštruovaná a o rok neskôr sa obnovy dočkalo aj zvonové zariadenie. Oprava veže i kostola skončila v roku 1984 a v tom istom roku, v nedeľu 25. novembra, bol kostol znova posvätený. Dnes sa na vrchol veže môžete pozrieť počas vybraných kultúrnych podujatí, ako je Medzinárodný folklórny festival Myjava v júni alebo Michalský jarmok v septembri. Prípadne po dohode s evanjelickým farským úradom v Myjave. Výhľad odtiaľ je naozaj krásny.

6. Gazdovský dvor Turá Lúka (174 hlasov)


Gazdovský dvor v Turej Lúke     Gazdovský dvor situovaný v centre miestnej časti Turá Lúka, ktorá bola do roku 1980 samostatnou obcou, je stálou expozíciou typickej kopaničiarskej usadlosti z konca 19. storočia. Objekt s celoročnou prevádzkou bol slávnostne otvorený v roku 2006 po jeho celkovej rekonštrukcii podporenej aj z fondov Európskej únie. Obsahuje gazdovský dom s víškou, s typickým zariadením, expozíciou remesiel a krojov, maštaľ so zvieratami a stodolu. Návštevníci sa tu môžu stať priamymi svedkami kopaničiarskeho života v myjavskom kraji, pozrieť si dobovú poľnohospodársku techniku alebo chované domáce zvieratá - hydinu, zajace, ovce, kozy. Nechýbajú ani mačky a strážni psíkovia. Gazdovský dvor je počas roka dejiskom niekoľkých podujatí tradičnej ľudovej kultúry, tým najväčším sú Dožinky v Turej Lúke usporadúvané v letnom období, zvyčajne v auguste a Deň sliviek v septembri. Okrem toho sa tu konajú výchovno-vzdelávacie podujatia pre deti z materských a žiakov základných škôl pod hlavičkou Centra tradičnej kultúry v Myjave, ako sú fašiangy, veľkonočné, adventné a vianočné zvyky či varenie lekváru.

7. Vyhliadková veža Poľana, Brestovec (145 hlasov)


Vyhliadková veža na vrchu Poľana     Posledným divom kopaničiarskeho regiónu je turistická vyhliadková veža na vrchu Poľana, nad obcou Brestovec. Postavená je v nadmorskej výške 530 m n. m. a jej vybudovanie bolo realizované v roku 2009 spolu s ďalšími dvoma rozhľadňami na vrchu Hrajky v Turej Lúke a v moravskej obci Javorník v rámci projektu cezhraničnej spolupráce "Pozrime sa cez hranice z výšky". Veža s drevenou konštrukciou a lanovým kotvením je vysoká 20 metrov a návštevníkom ponúka krásny výhľad na Biele Karpaty, masív Veľkej Javoriny, Myjavskú pahorkatinu, Malé Karpaty, Považský Inovec, Tríbeč, Vtáčnik i Strážovské vrchy. Svojou strategickou polohou a výškou sa čoskoro po svojom dokončení stala vyhľadávaným turistickým cieľom a je významným prvkom aktívneho cestovného ruchu v regióne. Pri rozhľadni sa nachádza aj odpočívadlo a turistická mapa regiónu s vyznačenými zaujímavosťami v okolí Myjavy. K vyhliadkovej veži sa dostanete autom odbočením vpravo z cesty z Myjavy smerom na Vrbovce pri fotovoltaickej elektrárni alebo pri pešej túre dočasným zídením zo zelenej alebo modrej turistickej trasy nad Brestovcom.

 

Rozhľadne


 

     V roku 2009 boli v rámci projektu Pozrime sa cez hranice z výšky realizovaného v Programe cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika 2007 - 2013 v prihraničnom regióne kopaničiarskeho kraja na slovenskej a horňáckeho kraja na českej strane postavené tri turistické rozhľadne, ktoré dnes slúžia verejnosti a predstavujú zaujímavý prvok individuálneho cestovného ruchu. Tieto rozhľadne sa nachádzajú na vrchu Poľana nad obcou Brestovec, na vrchu Hrajky nad myjavskou časťou Turá Lúka a pri moravskej obci Javorník.

Rozhľadňa Poľana


Výhľad z rozhľadne na vrchu Poľana.

     Táto vyhliadková veža sa nachádza v nadmorskej výške 530 m n. m. v katastri obce Brestovec neďaleko Myjavy. Je vysoká 20 metrov a patrí medzi najnavštevovanejšie spomedzi včetkých troch spomínaných rozhľadní. Návštevníkom ponúka celoročne výhľad na Myjavskú pahorkatinu, Malé a Biele Karpaty, Považský Inovec, Vtáčnik, Tríbeč či Strážovské vrchy. Vidno z nej hrad Branč i Čachtický hrad a v ideálnych podmienkach z nej dokonca vidno aj rakúske Alpy, čo potvrdzujú fotografie turistov práve z tohto miesta. K rozhľadni sa dostanete napríklad autom z cesty vedúcej z Myjavy do obce Vrbovce odbočením vpravo pri fotovoltaickej elektrárni alebo pešo dočasným zídením zo zelenej alebo modrej turistickej trasy nad Brestovcom.

Rozhľadňa Hrajky


Výstavba rozhľadne na vrchu Hrajky.

     Táto rozhľadňa sa nachádza v nadmorskej výške 298 m n. m. nad myjavskou miestnou časťou Turá Lúka. Je vysoká 10 metrov a stojí na historicky významnom mieste. Nachádza sa tu totiž aj pamätník dvanástich popravených evanjelikov, ktorí boli obesení práve na vrchu Hrajky po takzvanej Turolúckej vzbure v roku 1672. Vidno z nej časť Myjavskej pahorkatiny, Malých a Bielych Karpát či Povžaského Inovca. Návštevníci tu nájdu aj turistický prístrešok s mapou. K veži sa dá dostať odbočením vľavo v stúpaní z cesty vedúcej z Myjavy do Senice priamo nad Turou Lúkou alebo cyklotrasami č. 2312 - modrá a č. 8324 - žltá.

Rozhľadňa Drahy


Výhľad z rozhľadne Drahy.

     Poslednú z trojice veží postavených v roku 2009 v rámci projektu "Pozrime sa cez hranice z výšky." nájdete na moravskej strane pred vstupom do obce Javorník v smere zo Slovenska. Je vysoká 20 metrov a dobre ju vidno už zdiaľky. Ponúka pohľady na českú časť Bielych Karpát a Žalostinskú vrchovinu. Bola postavená v nadmorskej výške 367 m n. m. a dostanete sa k nej odbočením vpravo z cesty vedúcej zo Slovenska od Vrboviec do Velkej nad Veličkou pred vstupom do obce Javorník alebo cyklotrasou č. 5047 - žltá.

Rozhľadna Žalostiná


Rozhľadňa Žalostiná

     Táto rozhľadňa sa nachádza v katastri obce Chvojnica. Bola postavená v roku 2009 v nadmorskej výške 622 m n. m. na vrchu Žalostiná a meria 6 metrov. Návštevníkom ponúka naozaj krásny kruhový výhľad na Malé a Biele Karpaty, Považský Inovec, Moravsko-sliezske Beskydy, Pálavu, pri dobrej viditeľnosti dokonca predhorie rakúskych Álp... K veži sa dá dostať napríklad modrou turistickou trasou vedúcou cez námestie obce Vrbovce alebo cyklotrasou č. 2202 - modrá.

 

Hrady


 

     Hrady a zámky často patria medzi obľúbené turistické ciele. Pútajú pozornosť malých i veľkých tulákov svojim vzhľadom, históriou alebo tajomnými legendami. Aj v okolí Myjavy je dostupných niekoľko hradov, ktoré môžete navštíviť v rámci pešej turistiky, cykloturistiky alebo aj autom, autobusom či vlakom. Sú to zrúcaniny hradov Branč, Čachtický hrad, Korlátka, Dobrá Voda, Tematín alebo Beckov. Z tých zachovalejších spomeňme aspoň Trenčiansky hrad v krajskom meste, ktorý je však už od Myjavy vzdialený asi 50 km.

Branč


Letecký pohľad na hrad Branč.

     Najbližším dostupným hradom je hrad Branč v obci Podbranč, časť Podzámok, od Myjavy vzdialený len asi 11 km. Ide o zrúcaninu pomerne veľkého hradu, ktorý v minulosti strážil obchodnú cestu vedúcu zo Slovenska cez Malé Karpaty na Moravu. V 13. storočí ho dal postaviť magister Aba z Hlohovca. Hrad neskôr patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, uhorskému kráľovi Karolovi Róbertovi či českému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Posledným vlastníkom Branča bol František Nyáry, ktorí tu väznil kalvinistov a evanjelických kňazov. Im je venovaný aj pamätník postavený na hrade. Po presťahovaní sa panstva do kaštieľa v Sobotišti zostal hrad prakticky opustený a stal sa ľahkou korisťou Turkov, ktorí ho vypálili. Hrad Branč postupne prešiel čiastočnou opravou, uskutočnil sa tu archeologický prieskum a aspoň dvakrát v roku sa tu konajú zaujímavé podujatia. O zrúcaninu sa stará obec, pri vstupe do hradu sa v sezóne platí vstupný poplatok.

Čachtický hrad


Ústredné nádvorie Čachtického hradu.

     Určite jeden z najlegendárnejších hradov nielen v okolí Myjavy, ale i na Slovensku či v Európe. Jeho existencia je nerozlučne spojená s povesťami o grófke Alžbete Báthoryovej prezývanej aj Krvavá grófka. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia ako strážny hrad zabezpečujúci západnú hranicu Uhorska. Prvými majiteľmi hradu boli bratia Peter a Pongrác Hunt-Poznanovci, neskôr stavba patrila Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, Stiborovi zo Stiboríc a od roku 1569 Nádasdyovcom. Práve v období panovania tohto rodu sa zrodila aj legenda o Krvavej grófke. Manželka Františka Nádasdyho, Alžbeta Báthoryová, tu mala podľa povesti umučiť a zavraždiť desiatky či dokonca stovky dievčat, v krvi ktorých sa potom kúpala pre zachovanie večnej mladosti. V roku 1708 Čachtický hrad dobyli vojská Františka Rákocziho II. a od tých čias hrad chátral. Dnes sa oň stará obec. V rokoch 2012 - 2014 prešiel rekonštrukciou a vstup doň je spoplatnený.

Beckov


hrad beckov     Monumentálna zrúcanina hradu Beckov sa vypína na brale nad rovnomennou obcou. Bol postavený v 13. storočí na mieste bývalého Veľkomoravského hradiska a od Myjavy je vzdialený asi 33 km. Patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho neskôr daroval šľachticovi Stiborovi zo Stiboríc. Práve za Stiborovho panovania zažíval hrad roky svojho najväčšieho rozmachu. Stibor dal spevniť hradný múr, zvýšil hradné veže a postavil horný gotický palác. O sile tejto stavby svedčí aj neúspešné obliehanie hradu Turkami v roku 1599. Hoci je dnes Beckov zrúcaninou, je pomerne zachovalý a v nedávnom období prešiel väčšími opravami. Počas roka sa tu pravidelne konajú zaujímavé podujatia. Vstup je spoplatnený.

Korlátka


hrad korlatka     Zrúcanina hradu Korlátka sa nachádza v zalesnenom teréne asi 2 km od obce Cerová (z Myjavy smer Brezová pod Bradlom - Jablonica). Jeho výstavba sa datuje do 11. storočia a istý čas bol spolu s hradom Branč majetkom rodu Abovcov. Neskôr patril napríklad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, uhorskému kráľovi Karolovi I., či Stiborovi zo Stiboríc. V roku 1444 sa na hrade usídlil lúpežný rytier Ján Moravanský, no jeho vyčínanie v tomto kraji trvalo len rok. Potom hrad opäť menil majiteľov, až v ňom napokon v 18. storočí zostala len vojenská posádka strážiaca väzňov v hradných pivniciach. Keď odišli aj tí, hrad začal chátrať a dnes sa z neho zachovala len časť múrov horného hradu a súvislejší pozostatok dolného opevnenia. Hrad sa snažia udržiavať dobrovoľníci a vstup naň je voľný.

Dobrá Voda


hrad dobra voda     Zrúcanina kedysi mocného gotického hradu s názvom Dobrá Voda pri rovnomennej obci je z Myjavy dostupná aj červenou turistickou trasou európskeho významu E8. Počiatky výstavby hradu siahajú do 13. storočia a v dobe svojej slávy patril medzi tie rozľahlejšie slovenské hrady. Bol súčasťou obrannej línie hradov na hranici Uhorského a Českého kráľovstva a strážil významnú obchodnú cestu. Aj dnes okolo neho vedie trasa do Hradišťa pod Vrátnom či do Brezovej pod Bradlom. Podobne, ako pri iných hradoch v regióne, aj tu patrili medzi významných majiteľov Abovci z Hlohovca a pán Váhu a Tatier - Matúš Čák Trenčiansky. Ďalej sa na Dobrej Vode v pozícií vlastínka vystriedali kráľ Karol Róbert, vojvoda Stibor zo Stiboríc, Erdödyovci či Pálffyovci. V 18. storočí počas Rákocziho povstania bol hrad vážne poškodený a po oprave niektorých jeho objektov tu už zostali len panskí úradníci. V roku 1762 hrad vyhorel. O tri roky neskôr bola na Dobrej Vode obnovená kaplnka, ale ďalšie hradné budovy sa už definitívne rozpadávali. Napokon hrad ešte slúžil ako väzenie pre poddaných, až napokon celkom spustol.  V hustom lesnom poraste Malých Karpát si je dnes ťažké predstaviť, ako hrad kedysi naozaj vyzeral.

Tematín


     Zrúcanina hradu Tematín sa nachádza v pohorí Považského Inovca medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. So svojou nadmorskou výškou 600 m sa radí medzi dominanty stredného Považia a patrí do katastra obce Lúka. Bol postavený v 13. storočí. Vlastnil ho - ako inak - Matúš Čák Trenčiansky, po ňom sa vo vlastníctve vystriedali Thurzovci, Beréniovci, či Berčéniovci. Pri potlačení Rákocziho povstania bol hrad poškodený cisárskymi vojskami, no naďalej slúžil svojmu účelu. Posledná zmienka o ňom pochádza zo súpisu majetku hradu z roku 1721, kde sa uvádza, že na hrade už prakticky nič nie je a ani ho nestráži vojenská posádka. O hrad sa dnes stará občianske združenie Hrad Tematín, ktoré sa snaží o jeho zachovanie a opravu. Vstup na hrad je voľný. Priamo na hradnom nádvorí je útulňa, ktorú môžu na prespanie využívať aj turisti. No len v prípade, ak v nej nie sú práve ubytovaní brigádnici zo združenia. Viac informácií o Tematíne nájdete na webovej stránke: http://www.tematin.eu/.



Dôležité oznamy
Kalendár podujatí
Júl 2017
PUSŠPSN
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      
Zoznam podujatí

Anketa
Odkiaľ ste sa dozvedeli o Medzinárodnom folklórnom festivale MYJAVA 2017?











Všetky ankety

Štatistiky
Počet návštev
Online5
Dnes  547
Mesiac  21393
Celkovo215960

Myjava naživo
Myjava naživo

Odporúčame