Klávesové skratky - rozšírené
Preskočiť na obsah
Dnes je 27.03. 2017 | Prihlásiť

Digitálne mesto Gazdovský dvor City monitor Sprievodca Odkaz pre starostu

Počasie
Mapa mesta
Mapa Myjavy
Fotogaléria
galeria

Poďte na výlet!

Vychádzky za tajomstvami minulosti


 

     Ak máte radi povesti, lákajú vás tajomstvá dôb minulých alebo sa jednoducho občas radi bojíte, môžete sa aj v kopaničiarskom a podjavorinskom kraji vydať na výlet po stopách miestnych záhad. Začneme v Myjave, poobzeráme sa po bezprostrednom okolí a skončíme, ako inak, na Čachtickom hrade a v jeho okolí.

Vychádzky za tajomstvami minulosti

Vychádzky za tajomstvami minulosti - mapa. Podklady: MAPA Slovakia Plus s. r. o.

Myjava – Turá Lúka – hrad Branč

Šjonfy – Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, Ul. 1. mája, Myjava

     Tak ako inde na Slovensku, aj na myjavských kopaniciach z ľudovej tvorivosti a fantázie našich predkov vzišli strašidlá známe z rozprávok a povestí. Všakovaké prízraky, čarodejnice, vodníci, poludnice, škriatkovia či vlkodlaci. Ale je tu aj jedno miestne strašidlo typické pre Myjavu. Je ním prízrak bezhlavého kňaza prezývaný Šjonfy, ktorým v minulosti Myjavčania strašili deti. Strašidlo sa spomína napríklad v básni Jána Trokana o Myjave, v Bodnárovej monografii, či v knihe „Myjava našej jari“ z roku 1968. Jeho meno je skomoleninou mena skutočného katolíckeho kňaza Adama Šimonffyho, ktorý v Myjave pôsobil v rokoch 1760 až 1772. Jeho tvrdým a nekompromisným vystupovaním sa mu nielenže nepodarilo povzbudiť veriacich k lepšiemu duchovnému životu, ale dosiahol pravý opak. Strašidelná legenda viažuca sa k jeho myjavskému pôsobeniu tak podľa všetkého odzrkadľuje to, aký mali k nemu kopaničiari vzťah. A keďže bol po smrti pochovaný pod dlažbu kostola, nedal vznik tohto myjavského strašidla na seba dlho čakať. Šjonfy sa vraj z času na čas zjavuje ako prízrak nesúci pod pazuchou vlastnú hlavu a obchádza kostol. Kto vie, možno práve vy budete mať to šťastie a za nejakej bezmesačnej noci ho tu zahliadnete.

Rímskokatolícky kostol v Myjave

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa v Myjave, okolo ktorého sa má Šjonfy prechádzať. Autor: P. Kuric

Židovský cintorín – Šimonovičova ulica, Myjava

     K tomuto miestu sa síce neviažu žiadne báje či mimoriadne udalosti, ale pohľad na zachovalé náhrobky židovského cintorína na svahu pri ceste z Myjavy do Turej Lúky, napríklad v jesennom hmlistom počasí, stojí za to. Cintorín s rozmermi asi 70 x 40 metrov je oplotený. Najstaršie náhrobné kamene v ňom pochádzajú z roku 1800. Väčšina z nich je pieskovcová, len zopár je vyhotovených z mramoru. Miesto rozhodne má svoju atmosféru.

Popravení evanjelici – vrch Hrajky v miestnej časti Turá Lúka, pamätník pri ceste vedúcej z Myjavy do Senice

     Vrch Hrajky v myjavskej časti Turá Lúka sa do kopaničiarskych dejín zapísal ako miesto, kde skončilo na šibenici dvanásť evanjelikov. Tí boli odsúdení na smrť po takzvanej turolúckej vzbure, ku ktorej došlo 14. júla 1672. Evanjelickí obyvatelia Turej Lúky a Bukovca napadli sprievod biskupa Juraja Bársonyho, ktorý bol na vizitácii obcí Čachtického panstva, aby bránili svoj kostol pred odobratím. Pri útoku bol zavraždený biskupov brat, protonotár Ján Bársony. Poprava bola vykonaná 27. júla 1672. Dnes tu nájdete pamätník popraveným, ktorý bol odhalený v roku 1938, turistické odpočívadlo a malú rozhľadňu.

Pamätník na vrchu Hrajky

Pamätník popravených evanjelikov na vrchu Hrajky v časti Turá Lúka. Autor: archív MsÚ Myjava

Hrad Branč, obec Podbranč medzi Myjavou a Senicou

     Hrad sa nachádza na kopci Myjavskej pahorkatiny v nadmorskej výške 473 m n. m. Ako hrad strážiaci obchodné cesty z malých Karpát na Moravou ho dal v rokoch 1251 – 1261 postaviť magister Aba z Hlohovca. Branč sa rozkladá na ploche asi 7500 m2 a vlastnilo ho niekoľko desiatok majiteľov. Medzi najvýznamnejších patrili napríklad Matúš Čák Trenčiansky, uhorský kráľ Karol Róbert, Ján Luxemburský, český kráľ Žigmund Luxemburský či Stibor zo Stiboríc. Posledným vlastníkom bol František Nyáry, ktorí tu väznil kalvinistov a evanjelických kňazov. Im je venovaný aj pamätník postavený na hrade. Po presťahovaní sa panstva do kaštieľa v Sobotišti zostal hrad prakticky opustený a stal sa ľahkou korisťou Turkov, ktorí ho vypálili.
     K hradu sa viažu aj dve povesti. Prvá z nich hovorí o stavbe hradu Branč, ktorý vraj začali pôvodne stavať na inom kopci. Raz sa pri robotníkoch zastavil chudobný pocestný a pýtal si od nich kúsok chleba. Tí sa však nechceli svojej obživy vzdať a až na veľké naliehanie po neodbytnom pútnikovi s hnevom hodili kúsky bochníka, ktoré sa rozkotúľali v tráve. Keď to tajomný pocestný videl, chlieb nepozbieral a skríkol: “Nech vás a vašu prácu vezme čert!“ Kúsky chleba sa v tom momente premenili na kamenné balvany, ktoré tu údajne ležia dodnes. Ale to nebolo všetko. Na ďalší deň ráno po príchode na hrad robotníci zistili, že to, čo doteraz postavili, niekto zrúcal a kamene či drevo určené na stavbu Branča preniesol na druhý kopec. Nech sa akokoľvek snažili, úkaz sa opakoval noc čo noc. Vtedy si spomenuli na pútnikove slová o čertovi a keďže sa báli priečiť sa tajomnej moci, ktorá im ničila prácu, postavili napokon hrad Branč na mieste, kde nachádzali ráno prenesený materiál. Nuž a tam stojí hrad dodnes.
     Druhá povesť spomína brančskú Čiernu pani, ktorá sa tu vraj zjavuje. Ide o prieberčivú dcéru jedného z hradných pánov, ktorá si za svojho života nechcela vybrať ženícha, až ju nahnevaný otec preklial. Dievčina sa tak po svojej smrti začal zjavovať ako duch v čiernych šatách na hradbách, odkiaľ vyzerá svojho ženícha, ktorý by jej sľúbil vernosť a zlomil kliatbu.
     Tak čo, chlapi, nepokúsite sa ju vyslobodiť?

Hrad Branč a okolie

Letecký pohľad na hrad Branč a obec Podbranč - Podzámok. Autor: M. Kulíšek

Myjava – Vrbovce

Vyjúci duch na Žalostinej – vrch Žalostiná nad obcou Vrbovce, Biele Karpaty

     Vrch Žalostiná nad obcou Vrbovce neďaleko slovensko-moravského pohraničia je najvyšším vrchom Žalostinskej vrchoviny v Bielych Karpatoch. Má nadmorskú výšku 621,5 metra, je nezalesnený a ponúka turistom pekné výhľady do okolia. Stojí tu i turistická rozhľadňa.
     Názov vrchu je spojený s povesťou, podľa ktorej raz matka variaca obed poslala dcéru po vodu do studničky. Tá sa tu však zarozprávala s milým a keď stále nechodila, nahnevaná matka ju prekliala slovami: „Bodaj by si na mieste skamenela!“ Nuž a ako riekla, tak sa i stalo a dcéra sa pri studni na kameň premenila. Popoludní sa ju matka vydala hľadať, no namiesto dcéry našla len kamennú sochu bez života. Nešťastná sa rozbehla na blízky kopec kričiac: „Ja matka žalostná, čo som to len vykonala!“ A obyvatelia okolitých osád tvrdia, že odvtedy matku vídať po veterných nociach, ako na Žalostinej, ktorej dala svojim neuváženým slovom a skutkom meno, hľadá svoju skamenenú dcéru, žalostne narieka a jej plač roznáša vietor do všetkých okolitých kopaníc.

Žurkov mlyn – obec Vrbovce

     Vodný mlyn v obci Vrbovce – časť Záhrady, nazývaný aj Horný alebo Žurkov, patrí k jedným z mála zachovaných technických stavieb svojho druhu v kopaničiarskom regióne. Meno má po jednom zo svojich majiteľov, ktorý sa dostal aj do jednej z povestí tohto kraja. Podľa nej sa počas svätojánskej noci, keď sa v horách otvára zem a zjavujú sa poklady, vybral istý Žurek spolu s dvoma kamarátmi do Bučkovej jamy pod Žalostinou nejaký ten poklad nájsť. A skutočne tu našli miesto, z ktorého vychádzal modrý plameň označujúci skryté bohatstvo. Muži nelenili a pustili sa do kopania. Keď už-už videli pod zeminou uchá hrnca plného dukátov, ozval sa v povetrí zvuk, akoby ktosi na gajdy vyhrával. To však kopáčov nijako nevystrašilo, no keď sa k zvláštnej hudbe pridal silný vietor, až sa vysoké stromy k zemi ohýbali a neďaleko jamy zaryčal býk, Žurkovi kamaráti sa naľakali a utiekli. Len Žurek nie. Ten zostal a pokračoval v práci. Nevystrašil ho ani víchor, ani prízračný býk s ohnivými očami, ktorý obchádzal okolo pokladu. Napokon sa pri Žurkovi zjavil aj tajomný gajdoš a vyhrával tak silno, až to búrku pripomínalo a dunenie sa rozliehalo široko ďaleko. Ani on však neprinútil Žureka, aby prestal a ten si ho vôbec nevšímal. Gajdoš sa nahneval a hodil do Žureka svoje gajdy so slovami: „Tu máš peceň! Nos ho medzi plecami, keď ma nechceš počuť. To máš na pamiatku!“ A zmizol. Omráčený Žurek sa prebral až za svitania a hoci cítil, že ho čosi na chrbte tlačí, nevenoval tomu veľkú pozornosť, ale pokračoval v dolovaní pokladu. Naozaj sa mu podarilo hrniec vytiahnuť, peniaze odniesť domov a za ne si neskôr kúpil mlyn, ktorý odvtedy volajú Žurkov. Tu sa však povesť nekončí. Pokračuje snahou jeho dvoch kamarátov, ktorý z Bučkovej jamy v noci utiekli, získať podiel z nájdeného pokladu. Ich spor sa dostal až pred panský súd, kde Žurek vyhlásil, že sa s pokladom podelí len vtedy, ak sa bude môcť spravodlivo podeliť aj s hrbom na chrbte, ktorý dostal ako nechcený dar od tajomného gajdoša. Súd jeho argument uznal a keďže sa o hrb podeliť nedalo a ani o to nik nestál, peniaze, mlyn i hrb napokon zostali Žurkovi.
     Keď sa teda pôjdete na mlyn pozrieť, spomeňte si na jeho majiteľa, ktorý mu dal meno i na tajomného gajdoša, ktorý vraj počas svätojánskych nocí stále vyhráva v okolí.

Okolie obce Vrbovce

Okolie obce Vrbovce opradené povesťami z vyhliadkovej veže na vrchu Poľana pri Brestovci. Autor: M. Hrin

Nekrštenec – obec Vrbovce

     Pri Žurkovom mlyne ešte chvíľu zostaneme. Presnejšie v jeho okolí, pri jarku, ktorý zberajúc vody z Vesného vrchu má nad mlynom aj dnes pretekať. Tento jarok kedysi prezývali Nekrštenec podľa mrazivej povesti, ktorá sa k nemu viaže. Jedna dievčina čakala nemanželské dieťa – podľa jedných vlastnou vinou, podľa druhých bola znásilnená Turkami. Nech už to bolo tak či onak, hanbila sa a nevedela svoj údel niesť. Jednej noci sa vytratila z domu. Nikto nevedel kedy a kam šla a čo robila, ale netrvalo dlho a ľudia prechádzajúci v noci okolo jarku, ktorý tiekol z Krúhov pod Vrbovcami nad Žurkovým mlynom tvrdili, že sa odtiaľ ozýva detský plač. Dokonca tam podaktorí videli chlapca, ktorý sa ich pýtal, kde je jeho mamička alebo či oni nie sú jeho mamička. Keď mu odpovedali, že nie, stratilo sa chlapča v jarku a nariekalo:

„Mamička ma pochovala,
pokrstiť ma nenechala.
Oj! kedy mňa vykopete,
a ku krstu prinesete,
nekrštenca nešťastného,
pod kameňom schovaného!“

Nuž a odvtedy začali ľudia jarok nazývať Nekrštenec, podľa nepokrsteného dieťaťa, ktoré bolo údajne v jarku pochované.

Myjava – Stará Turá – Čachtice – Čachtický hrad – vrch Veľký Plešivec

Žandársky most – Stará Turá, časť Papraď

     Medzi železničnou stanicou Stará Turá a výhybňou Papraď, na trati Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom, sa nachádza takmer 254 metrov dlhý železničný viadukt, ktorý v minulosti získal ľudový názov Žandársky most. Súvisí to so skutočnou udalosťou, ktorá sa tu odohrala 20. apríla 1854. V ten deň dostali dvaja členovia myjavskej žandárskej posádky – Ján Kocourek a Jozef Liberský – rozkaz pokračovať v hľadaní dvoch vojenských zbehov potulujúcich sa staroturianskym chotárom s cieľom chytiť ich. Keď na voze prechádzali po ceste pod Papraďou, všimli si tam dvoch neznámych mužov. Pristavili sa pri nich a jeden zo žandárov zišiel z voza požiadať neznámych pútnikov, aby sa legitimovali. Jeden z nich siahol do vrecka, no namiesto preukazu vytiahol pištoľ a vystrelil na žandára stojaceho pred ním. Zasiahol ho priamo do srdca. Vzápätí druhý zbeh schmatol pušku mŕtveho žandára a vystrelil ňou na jeho kolegu na voze. Ten takisto namieste skonal. Zločinci so zbraňami následne pod hrozbou násilia donútili mlynára v časti U Podhajských, aby ich ukryl vo svojom mlyne. Tu zostali tri dni a potom sa z kraja vytratili. Žandárom sa ich už nepodarilo vypátrať. Zavraždených žandárov pochovali na staroturianskom cintoríne a na mieste tragédie pod viaduktom im postavili pamätník, ktorý tam však už dnes nenájdeme.

Papradský viadukt

Papradský viadukt, v minulosti ľudovo nazývaný aj Žandársky most, krátko po svojom dokončení. Autor: archív MsÚ Myjava

Čachtice – Čachtický hrad – NPR Čachtický hradný vrch

     Malá obec Čachtice neďaleko Nového Mesta nad Váhom a pri nej sa vypínajúci Čachtický hrad postavený po roku 1260 sú lokalitami, ktoré poznajú ľudia nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. A v zmysle nášho putovania za tajomstvami minulosti regiónu ich možno považovať za tie najlegendárnejšie a najzáhadnejšie. Leví podiel na tom má samozrejme pani Čachtického hradu Alžbeta Báthoryová, prezývaná Krvavá grófka. Tá za svojho života údajne kruto umučila a zavraždila až 600 mladých dievčat, časť z nich práve v priestoroch hradu a kúpala sa v krvi v domnienke, že si tak zachová večnú mladosť. Po odhalení jej zločinov palatínom Jurajom Thurzom bola odsúdená na doživotný žalár a zomrela na Čachtickom hrade v roku 1614. Miesto jej posledného odpočinku je však do dnešných dní záhadou. Báthoryová mala byť potajomky pochovaná v krypte čachtického kostola, no archeologické prieskumy túto informáciu nepotvrdili. A legendy hovoria, že sa ako Biela pani dodnes zjavuje za temných nocí na čachtických hradbách, nad priekopami, kde skončili jej obete.
     No nie je to len hrad spojený s temnou a krvavou legendou Alžbety Báthoryovej, ktorý vás bude zaujímať, ak do týchto končín zavítate. Mali by ste vedieť napríklad aj to, že celé Čachtice, ktoré sa nikdy nespájali s banskými tradíciami, sú dodnes popretkávané kilometrami tajomných chodieb, ktoré vraj viedli do Nového Mesta nad Váhom a odtiaľ dokonca až do Vrbového. Časť z nich sa dá vidieť aj dnes a niektoré sú také veľké, že by sa cez ne dalo prechádzať na voze. Hovorí sa, že chodby využívala Báthoryová na to, aby sa nepozorovane vedela dostať z hradu a ukryť sa pred spravodlivosťou po svojich krvavých výčinoch. Iná verzia hovorí o budovaní katakomb miestnym obyvateľstvom, aby sa tu mohli skrývať pred Turkami aj so svojim majetkom a ďalšia spomína habánov, ktorí chodby zdokonalili a chodili sa sem modliť. Podzemné priestory tu nájdeme aj pod Nádašdyovským kaštieľom či Drugetovskou kúriou. Časť z nich sa využíva napríklad na uskladnenie vína. Okrem chodieb sa v okolí Čachtíc nachádza aj komplex krasových jaskýň, ktorý je však pre verejnosť uzavretý.
     Fakty i povesti o Krvavej grófke poznačili aj ľudovú tvorivosť našich predkov a keďže sa na hradnom kopci prelialo zrejme veľa nevinnej krvi, nebolo nezvyčajné, ak sa v okolí spomínali aj príbehy spojené s upírmi, vlkodlakmi či bosorkami. Či už tomu uveríte alebo nie, ak si na to pri svojich potulkách okolitými lesmi či medzi múrmi hradu spomeniete, nebude vám všetko jedno.

Čachtický hrad

Pohľad na sídlo Krvavej grófky, Čachtický hrad, zo železničnej zastávky vo Višňovom. Autor: M. Hrin

Zbojnícke chodníčky – vrch Veľký Plešivec nad obcou Hrachovište

     Z Čachtického hradného kopca, ktorý je mimochodom národnou prírodnou rezerváciou, sa môžete vydať po modrej značke na nenáročnú túru na Veľký Plešivec. Je to vápencovo-dolomitický vrch s nadmorskou výškou 463 metrov poskytujúci pekné výhľady na Vážsku nivu, pohorie Považského Inovca či Veľkú Javorinu. Na jeho vrchole je osadený kríž a umiestnená pamätná kniha.
     Ľudová tradícia hovorí, že na Plešivci sú zbojnícke chodníčky a dokonca je v ňom aj jaskyňa, kde sa zbojníci ukrývali so svojou korisťou. Zbojníctvo sa tu rozmohlo v ťažkých časoch 16. storočia, kedy miestnym obyvateľom hrozilo nebezpečenstvo či už zo strany Turkov, lúpežných rytierov Podmanických alebo susedov z Nového Mesta či lubinských kopaníc. Ľudia si potrebovali brániť svoje majetky, úrodu, ozbrojovali sa... Zbojníci ukrývajúci sa v horách nad Hrachovišťom prepadávali ľudí idúcich na jarmoky, furmanov s tovarom, ba odvážili sa aj do domov. Z dobových zápisov vieme, že jedného zbojníka – Hubinu z Haluzíc – tu v roku 1535 chytili pandúri z Beckovského hradu. A keď už hovoríme o zbojníkoch, medzi najznámejších v tomto kraji patril na prelome 17. a 18. storočia Hrajnoha pochádzajúci z myjavských kopaníc, ktorý zbíjal predovšetkým v Bielych Karpatoch. Ale zabrúsil aj do oblasti kysuckých Javorníkov. Niektoré legendy dokonca uvádzajú, že bol istý čas členom Jánošíkovej družiny.
 

Ospravedlňujeme sa, no ďalší obsah tejto sekcie pre vás ešte len pripravujeme.


Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa v Myjave. Pamätník popravených evanjelikov na vrchu Hrajky. Letecký pohľad na hrad Branč a okolie. Okolie obce Vrbovce z rozhľadne na vrchu Poľana. Papradský viadukt bol prezývaný aj ako Žandársky most. Pohľad na Čachtický hrad z obce Višňové.

Dôležité oznamy
Kalendár podujatí
Marec 2017
PUSŠPSN
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
28293031  
Zoznam podujatí

Anketa
Čo považujete momentálne za najdôležitejšie pre spokojný občiansky život v Myjave?








Všetky ankety

Štatistiky
Počet návštev
Online4
Dnes  496
Mesiac  23142
Celkovo91089

Myjava naživo
Myjava naživo

Odporúčame