Klávesové skratky - rozšírené
Preskočiť na obsah
Dnes je 26.04. 2017 | Prihlásiť

Digitálne mesto Gazdovský dvor City monitor Sprievodca Odkaz pre starostu

Počasie
Mapa mesta
Mapa Myjavy
Fotogaléria
galeria

Kultúra a folklór

 

Fenomén folklóru v myjavskom regióne


 

     Celý kopaničiarsky kraj od Považia až po Moravu a Záhorie je regiónom so silnými a stále živými folklórnymi tradíciami, ktoré prežívajú nielen v spomienkach pamätníkov, ale do dnešných dní i v bežnom živote súčasného obyvateľstva. V Myjave sú folklór a tradičná kultúra stabilnou a silnou zložkou kultúrneho života v podobe vystúpení miestnych folklórnych súborov a skupín podporovaných mestom, interaktívnych podujatí v Gazdovskom dvore v Turej Lúke, remeselných kurzov usporadúvaných Centrom tradičnej kultúry v Myjave, jarmokov a trhov a samozrejme medzinárodného folklórneho festivalu. Ten sa koná v Myjave každoročne v júni a patrí medzi najvýznamnejšie folklórne podujatia nielen na Slovensku, ale i v Európe. V Myjave dnes aktívne pôsobí päť súborov a skupín, ktoré uchovávajú a prezentujú hudobné i tanečné tradície predkov. Sú to: Folklórny súbor Kopaničiar, Folklórny seniorklub Kopa, Detský folklórny súbor Kopaničiarik, Folklórna skupina Kýčer z Turej Lúky a rómsky súbor Khamoro. Okrem nich tu pôsobia aj školské tanečné skupiny so zameraním na folklór, Dychová hudba Myjavci a Myjavskí heligonkári.

 

Myjavský kroj


 

     Farebná jednoduchosť a striedmosť vo výzdobe - to sú základné črty tradičného ľudového odevu z kopaníc. Myjava bola vždy predovšetkým evanjelickým krajom a tým bol ovplyvnený aj vzhľad myjavského kroja, ktorého jednoduchosť bola v protiklade s farebnosťou a zdobením krojov okolitých katolíckych oblastí. Myjavský kroj má pomerne málo výšiviek, zdobia ho biele čipky, filigránové gombíky a spony. Základný mužský odev tvoria čižmy, huňaté nohavice, košeľa, kamizola a klobúk, ktorý môže byť dozdobený bielym kohútim perom. Ženský kroj obsahuje súčiastky: čižmy, rubáš, kasanica, fertucha, rukávce, mašle, prucel a ručník alebo čepiec. Okrem toho poznáme aj detský kroj, ktorým sa prezentuje na svojich vystúpeniach Detský folklórny súbor Kopaničiarik. Chlapci nosili konopné nohavice, košeľu a vo sviatok aj klobúčik či kamizolu. Dievčatá mávali na sebe sukňu s opleckom, rukávce a zásterku. Na zhotovovanie detských odevov sa v minulosti z dôvodu úspory materiálu často využívali obnosené šaty dospelých.

     Ak povieme "myjavský kroj", väčšina z nás si zrejme hneď predstaví modro-bielu kombináciu ľudového odevu. No okrem nej sa na Myjavsku používali aj krojové súčasti iných farieb. Najmä pri slávnostných príležitostiach, akou bola napríklad svadba. Vtedy mali na sebe ženy žltú kasanicu, zelený prucel a zriedkavé neboli ani iné odtiene modrej. U mužov sa farebnosť odevu nemenila.

Myjavský kroj

Myjavský kroj tanečníkov FS Kopaničiar. Autor: M. Hrin

     Okrem bežného a slávnostného kroja sa aj v súčasnej prezentácii folklórnych súborov môžeme stretnúť s pracovným odevom, ktorý u mužov tvorili konopné nohavice po členky - gace - s rozstrapkanými koncami, takzvané trasáky a konopná či ľanová košeľa. Ženy nosili rubáš, sukňu, blúzku, pracovnú zásteru a ručník. Z ďalších krojových súčastí spomeňme aspoň veniec s partou, ktorý mávala na hlave nevesta a tmavomodrým súknom potiahnutý kožúšok - mentík.

 

Ľudová hudba myjavského regiónu


 

     Pri zmienke o ľudovej hudbe typickej pre myjavský región si mnohí spomenú na meno slávneho myjavského primáša Samka Dudíka, po ktorom je pomenovaný aj myjavský kultúrny dom. No korene inštrumentálnej hudby Myjavska siahajú do hlbšej histórie. Medzi prvé používané hudobné nástroje patrili jednoduché píšťaľky a gajdy, ktoré začiatkom 19. storočia patrili medzi jediné nástroje sprevádzajúce zábavy v Turej Lúke, no využívanie pastierskych píšťaľ, fujár a gájd sa v tomto regióne nezachovalo. Viac sa darilo heligónkam, ktoré si získali obľubu najmä v období po 1. svetovej vojne a udržujú si ju aj dnes. Dokazuje to napríklad existencia skupiny Myjavskí heligonkári a tradícia májových celoslovenských prehliadok hráčov na heligónku v Myjave. Tento nástroj využívajú aj muzikanti Folklórnej skupiny Kýčer z Turej Lúky.

     V prípade skupinových inštrumentálnych prejavov na myjavských kopaniciach môžeme hovoriť o dvoch druhoch ľudových hudieb. O menšej kopaničiarskej a väčšej, označovanej ako myjavská cimbalová. Tradícia štvor až šesťčlenných kopaničiarskych muzík sa spomína v druhej polovici 19. storočia, kedy muzikanti hrávali zvyčajne v zložení: primáš, husľová kontra, basa, klarinet a trúbka. Vo väčších skupinách mohlo byť zloženie nasledovné: primáš, zástupca primáša, husle, husľová kontra, violová kontra, čelo, basa, klarinet, trúbka a cimbal.

Muzikanti FSk Kýčer z Turej Lúky

Muzikanti FSk Kýčer z Turej Lúky v sprievode počas folklórneho festivalu. Autor: M. Hrin

     K najvýznamnejším postávam formujúcim smerovanie myjavskej cimbalovej hudby patril už spomínaný primáš Samko Dudík, ktorý tu pôsobil spolu s dvoma bratmi - jeden hral na basu, druhý na cimbal. Dudíkova kapela stavala svoj hudobný prejav na tradičných prvkoch pôvodnej kopaničiarskej ľudovej hudby. Dudíkova muzika zožala úspech napríklad na Všeslovanskom zjazde v Prahe v roku 1913 a získala zlatú medailu na festivale vo Frankfurte nad Mohanom, kam sa dostala na odporúčanie Leoša Janáčka. Na Samkov hudobný odkaz nadviazal jeho vnuk Miroslav, ktorý sa stal v roku 1976 koncertným majstrom Orchestra ľudových nástrojov vtedajšieho Československého rozhlasu v Bratislave.

     Dnes ľudové hudobné tradície myjavského regiónu uchovávajú a prezentujú najmä ľudové hudby Folklórneho súboru Kopaničiar, Folklórnej skupiny Kýčer, Detského folklórneho súboru KopaničiarikMyjavská cimbalovka Vladimíra Foltína.

ľudová hudba folklórneho súboru kopaničiar z myjavy

Ľudová hudba FS Kopaničiar na MFF MYJAVA 2014. Autor: M. Hrin

 

Folklórne súbory

 

krojovaná tanečnica

Folklórny súbor Kopaničiar


 

     V roku 1955 bol mladými nadšencami založený folklórny súbor piesní a tancov Kopaničiar. Odvtedy obohacuje kultúrno-spoločenský život v myjavskom regióne, v rámci celého Slovenska, ale i za hranicami našej vlasti. FS Kopaničiar je dlhoročným šíriteľom a uchovávateľom tradícií myjavského folklóru, ktorý sa prejavuje svojimi charakteristicky temperamentnými znakmi. Súbor svoju činnosť zameriava predovšetkým na spracovanie myjavských ľudových tancov a piesní, no vo svojom repertoári má aj choreografie z iných regiónov Slovenska (Zámutov, Horehronie, Trenčín a Detva). FS Kopaničiar sa pravidelne zúčastňuje na najvýznamnejších festivaloch v rámci Slovenska – v Myjave, Východnej, Detve, Terchovej, Košiciach alebo moravskej Strážnici. Umenie slovenského folklóru mohli počas existencie súboru obdivovať i tisícky divákov v zahraničí. Za svoju prácu je súbor držiteľom viacerých významných ocenení a uznaní, vrátane niekoľkých laureátov súťažných festivalov a prehliadok. Patrí medzi najvýznamnejšie umelecké kolektívy na Slovensku, ktoré šíria tradičné ľudové umenie a svojou dlhoročnou činnosťou uchováva vzácne bohatstvo našich predkov pre budúce generácie.

Kontakt: Elena Ptáčková, tel.: 0905 926 334

fs kopaničiar z myjavy

Folklórny súbor Kopaničiar z Myjavy počas MFF MYJAVA 2016. Autor: M. Hrin

 

Detský folklórny súbor Kopaničiarik


 

     Kopaničiarik vznikol v roku 1972. Súbor tvoria deti z Myjavy a okolia vo veku 5 – 15 rokov. Má samostatnú ľudovú hudbu, ktorá sa trikrát umiestnila na 1. mieste v celoslovenskej súťaži detských ľudových hudieb a na Medzinárodnom festivale Myjava 2006 získala cenu Samka Dudíka. Bohatý tanečný repertoár je prevažne z myjavského regiónu. Krásu myjavského folklóru prezentoval súbor na mnohých celoslovenských prehliadkach detských folklórnych súborov – na folklórnom festivale vo Východnej, v Strážnici, ale aj v Českej republike, Maďarsku, Poľsku, Turecku a pod. Za 35 rokov prežilo v súbore svoje detstvo viac ako 800 tanečníkov, spevákov a hudobníkov, z ktorých sa väčšina predstavuje v dospelom súbore Kopaničiar.

Kontakt: Alžbeta Držková, tel.: 0915 150 538, email: dfskopaniciarik@gmail.com

dfs kopaničiarik z myjavy

Detský folklórny súbr Kopaničiarik z Myjavy počas MFF MYJAVA 2015. Autor: M. Hrin


Folklórny súbor Kýčer


 

     Korene folklórnej skupiny siahajú do roku 1950, kedy niekoľko nadšencov pod vedením Pavla Mordiu založilo súbor v dedine Turá Lúka. Názov súboru dali podľa kopca týčiaceho sa nad dedinou – Kýčer. Spočiatku ho tvorila iba tanečná skupina, ktorú sprevádzal harmonikár, neskôr sa pridala aj ľudová hudba Samka Dudíka. V roku 1955 sa začal formovať aj na Myjave folklórny súbor Kopaničiar. Kýčer sa však nerozpadol. Transformoval sa do folklórnej skupiny, založil novú hudobnú kapelu a pokračovali v činnosti. V roku 1977 pribudlo do skupiny niekoľko mladých ľudí a skupina sa vyprofilovala na kvalitnú dedinskú folklórnu skupinu. Kýčer je pravidelným účastníkom festivalov vo Východnej, Detve, v Myjave i na ďalších regionálnych festivaloch. Vo svojich vystúpeniach spracúva zvykoslovia, tance, piesne a hudbu kopaničiarskeho kraja.

Kontakt: Jaroslav Viselka, tel.: 0908 184 108

fsk kýčer z turej lúky

Folklórna skupina Kýčer z Turej Lúky. Autor: M. Hrin


Folklórny senior klub Kopa


 

     Vzniku Kopy predchádzalo ročné obdobie, počas ktorého sa schádzali bývalí členovia súboru Kopaničiar na príležitostných výročných vystúpeniach i na vystúpeniach v regionálnych programoch folklórnych slávností Myjava pod názvom „Bývalí členovia súboru Kopaničiar“. V roku 2000 sa títo členovia rozhodli vytvoriť senior klub Kopa a pod týmto názvom prvýkrát vystupovali na folklórnom festivale už v ten istý rok. Zriaďovateľom súboru je mesto Myjava. Členovia súboru sa vždy snažili a snažia rozdávať krásu myjavského folklóru ďalším generáciám a umocňovať radosť zo života všetkým, ktorí majú myjavský folklór radi.

Kontakt:  Ľubomír Hradský, FSK KOPA, 0908 736 230; Anna Michalcová - kroje, 0907 202 090, e-mail: lubo.hradsky@gmail.com

folklórna skupina kýčer z myjavy

Folklórny súbor Kopa z Myjavy v amfiteátri Trnovce. Autor: M. Hrin

 

Iné tanečné súbory a hudobné zoskupenia

 

Rómsky tanečný súbor Khamoro


 

     Rómsky súbor Khamoro (v preklade slniečko) začal svoju históriu písať v auguste 2001. Súbor založili manželia Paulína a Karol Herákovci z Myjavy. Dnes má súbor vlastnú trojčlennú kapelu a 15 tanečníkov v rôznom veku. Súbor vykazuje bohatú činnosť, vystupoval nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Prezentuje a uchováva bohaté kultúrne tradície kultúrneho dedičstva Rómov, ktoré sú špecifické a nezastupiteľné v svetovej kultúre. Tá rómska kultúra štýlovo iná, jedinečná, rôznorodá, prezentovaná v pestrofarebných krojoch.

Kontakt: Paulína Heráková, tel.: 0914 244 652

rómsky súbor khamoro z myjavy

Rómsky súbor Khamoro z Myjavy. Autor: I. Kováč

 

Myjavské heligónky


 

     Hudobná skupina vznikla v roku 1990, kedy sa začali heligonkári na Myjave stretávať. Išlo o Ing. Dušana Pražienku, Jozefa Kurtiša, Štefana Jerigu a iných. Takmer zabudnutý nástroj heligónka prežíva dnes renesanciu. Súčasné hudobné zoskupenie tvoria heligonkári Štefan Jeriga, Samuel Paracka, Dušan KošnárMilan Žák. Spevákmi sú Štefan GajdošíkMilan Sabo. Napriek tomu, že nepôsobia dlho, uskutočnili už viaceré úspešné vystúpenia. Do repertoáru zaraďujú nielen piesne z Myjavska, ale aj ostatných regiónov Slovenska, Moravy a Čiech. Snažia sa o skvalitňovanie interpretácie piesní a sprostredkovanie krásy ľudovej piesne mladej generácii.

Kontakt: Samuel Paracka (vedúci skupiny), 0915 153 125

myjavské heligónky

Vystúpenie Myjavských heligóniek. Foto: archív MsÚ Myjava




Dôležité oznamy
Kalendár podujatí
Apríl 2017
PUSŠPSN
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
Zoznam podujatí

Anketa
Čo považujete momentálne za najdôležitejšie pre spokojný občiansky život v Myjave?








Všetky ankety

Štatistiky
Počet návštev
Online18
Dnes  1766
Mesiac  24498
Celkovo120046

Myjava naživo
Myjava naživo

Odporúčame